Pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi zdokumentovala narastajúce násilie páchané na kresťanských ženách v mnohých krajinách sveta v správe Počuješ jej plač?. Svoje osudy v nej opisujú kresťanky z Egypta, Sýrie, Iraku, Pakistanu a Nigérie. Správa konštatuje, že počet únosov, nútených sobášov a konverzií narastá.
Spoluautorkou zverejnenej správy je aj americká odborníčka na ľudské práva a práva žien Michele Clarková, ktorá pracuje na Elliot School of International Affairs vo Washingtone. Prednostne sa zaoberala situáciou koptských kresťaniek v Egypte. Rozhovor pripravil André Stiefenhofer z nemeckej kancelárie ACN.
Možno násilie na kresťanských ženách pokladať za relatívne nový fenomén alebo ide skôr o to, že mu verejnosť doposiaľ nevenovala potrebnú pozornosť?
Žiaľ, nie je to nový fenomén, hoci pravdou je, že počet útokov na kresťanské ženy rastie, a – ako sa ukazuje – súvisí to s náboženstvom. Dôkazy svedčia o tom, že útoky bývajú veľmi starostlivo naplánované a útočníci postupujú metodicky. Registrujeme stále nové prípady, no existuje aj vysoký počet tých nenahlásených. Správa publikovaná ACN dokumentuje predovšetkým známe prípady a zástupne tak poukazuje i na mnohé ďalšie.
Väčšina páchateľov sú radikálni islamisti. Je násilie páchané na kresťanských ženách stratégiou na rozbitie rodín týchto žien?
Nejde tu len o rozbitie rodín. Násilie páchané na kresťanských ženách sa stalo zbraňou vo vyčerpávajúcej vojne vedenej proti náboženským menšinám. Súvisí so zaužívanými postupmi v islamskom práve: ak je kresťanka prinútená konvertovať, prípadne sa vydá za moslima, je nemožné, aby sa znovu obrátila na kresťanskú vieru, a to ani vtedy, keď sa oslobodí alebo rozvedie. Ak má deti, tiež zostanú moslimami. Rastúcou skupinou, na ktorú islamisti cielia – ako sa nám podarilo zdokumentovať –, sú matky s deťmi. Z kresťanskej komunity sa teda nevytrháva len jedna osoba, matka, ale spolu s ňou i jej potomstvo.
Ako ste sa dostali k spolupráci na dokumente ACN Počuješ jej plač?
V svojej profesionálnej kariére sa zameriavam na medzinárodnú problematiku ľudských práv a práv žien. Pracovala som najmä s mladými dievčatami, ktoré boli traumatizované politickými, náboženskými alebo inými okolnosťami. Kolega ma preto požiadal, aby som sa viac zaoberala osudmi koptských kresťaniek v Egypte. Stretla som sa so ženami, ktoré boli unesené, prinútené uzavrieť manželstvo a konvertovať. Doteraz boli známe jednotlivé príbehy, neexistovalo však žiadne vedecké spracovanie. Výstupom z mojich stretnutí sú dve výskumné správy, ktoré boli predložené aj Kongresu Spojených štátov amerických. Výsledkom je zviditeľnenie situácie kresťanských žien v Egypte.
Môžete uviesť niektoré konkrétne prípady?
Keď som sa zaoberala týmto problémom, skutočne sa ma dotklo, aké nasadenie prejavovali otcovia v prípadoch svojich unesených dcér. Jeden z nich mi napríklad povedal, že dostal anonymný telefonát: „Dávaj pozor na svoju dcéru, sledujeme vás!“ Vedel, že to nie je bezdôvodná hrozba – dcéru zobral zo školy a už ju nepustil z domu samu. O dva či tri týždne po telefonáte uprosila mamu, aby ju predsa pustila na trhovisko, vzdialené pár stoviek metrov od ich domu. Odvtedy ju nikto nevidel. Otec dostal niekoľko telefonátov od únoscov, nahral si ich a šiel na políciu. Nestalo sa nič. Neposkytli mu žiadnu pomoc.
Neodhalili ste iba prípady unesených dievčat, ale aj také, keď ich pod falošnou zámienkou vlákali do rúk útočníkov…
Je mnoho prípadov mladých kresťaniek, ktoré pochádzajú z rozvrátených rodín. Také dievča môže mať kamarátku z moslimskej štvrte, ktorá jej povie: „Môjmu bratovi sa páčiš, chcel by ťa vídať častejšie.“ Dievča s ním nadviaže vzťah, no niekedy sa dostane do pasce: muž pozve dievča k sebe domov a zneužije ju. Znásilnenie potom katapultuje jej prípad na inú úroveň: ak mladá žena pochádza z konzervatívnej rodiny, je považovaná za zneuctenú a nemôže sa vrátiť domov. Ak je znásilnená a donútia ju uzavrieť manželstvo, je s tým spojená zmena viery. To, čo sa pre ňu začalo ako pekný vzťah, sa mení na nočnú moru. Ide o tzv. fenomén milenca (loverboy), ktorý je už dobre preskúmaný a zdokumentovaný.
V správe ACN Počuješ jej plač? sa uvádza, že o ženách, ktoré boli unesené a prinútené uzavrieť manželstvo, sa hovorí príliš málo. S ohľadom na súčasnú citlivosť na rodové otázky je to prekvapivé. Z čoho pramení táto zdržanlivosť?
Myslím si, že jedným z dôvodov je skutočnosť, že to má niečo spoločné s náboženstvom. V západnom feminizme nebývajú emancipácia a náboženstvo v súlade. Zároveň prevláda tendencia zdržiavať sa vynášania súdov o iných náboženstvách a kultúrach, čo vedie k rýchlemu odmietnutiu prípadu bez toho, aby dostali priestor konkrétne dôkazy.
Správa Počuješ jej plač? sa obracia najmä na politikov. Čo by mali urobiť?
Politici by mali zabezpečiť, aby sa tí, ktorí zažili náboženské násilie, dostali na bezpečné miesto. To platí aj pre azylovú politiku. Boli časy, keď sa napríklad násilie na koptských kresťankách v Egypte označovalo za „údajné“ prípady, hoci boli podložené dôkazmi. Čím viac si však politici a médiá uvedomia, že hovoríme o skutočných prípadoch a legitímnych záujmoch, tým viac sa budú takéto správy brať vážne. Je totiž čoraz jasnejšie, že únosy, znásilnenia, nútené konverzie a sobáše sú reálnymi hrozbami a je dôvod na verejný výkrik.
Foto: ACN
